snivajuci

Minule som v jednom článku písal o tom, ako som čítal knihu s názvom "Ako zbaliť ženu". Čas pokročil, prešlo pár mesiacov, počas ktorých sa môj život v niektorých veciach dosť radikálne "rozhúpal", ale keby som to mal definovať ako správny ekonóm (môj titul Bc.) :)...tak išlo len o klasický životný cyklus, keď po raste a dosiahnutí vrcholu nastáva recesia (pokles), až úplný pád. Taký bol môj život v posledných mesiacoch (aj keď tých pádov bolo troška viacej, hlavne keď si človek myslel, že už hlbšie padnúť nemôže - môže!) Pre takéto situácie, mám napísanú jednu vetu, ktorú si vždy čítam..."Najväčšou cnosťou nie je to, že nikdy nespadneme, ale že po každom páde vstaneme."

Tak to bolo aj u mňa...vstal som a šiel ďalej. Veci sa začali normalizovať, ja som sa začal viacej usmievať :-)) a svet bol krajší. A vtedy keď to človek najmenej čaká, tak to príde. Namotal som sa! Namotal som sa do fotky a písmeniek na mojom monitore. Stretli sme sa...a ja som do toho úplne spadol, no teraz nie na zem...ja som sa zaľúbil! Samozrejme, to by som zase nebol JA, keby to celé nebolo komplikované (ja si viem vždy "vybrať"). No bolo mi to jedno, mal som len jeden cieľ...tým cieľom bola ONA! Takmer po roku som cítil znova ten pocit, ktorý mi povedal..."Áno, to je ONA!" A odvtedy som bol na všetko hluchý, na všetko slepý...bol som to ja "snívajúci"...len o nej. Prišli ďalšie stretnutia, ďalšia nervozita od "motýľov v bruchu" a ďalšia väčšia túžba po nej!

Prišiel však deň, kedy som si myslel, že som znova na dne, že sa mi opäť rúca všetko to, čo som tak poctivo staval a na čom som si tak moc zakladal. A i keď to už naozaj vyzeralo beznádejne...stal sa opak...jeden večer a jedna obojstranná túžba sa spojili v jedno...pripadalo mi to ako ten najromantickejší film, taký, že ani Pretty Woman sa na to nehrabe :-))
Akoby to bol ten najkrajší sen...sen, z ktorého sa nechcem prebudiť.
Nemusel som sa prebudiť, je to krásna realita....trvajúca síce "len" mesiac, ale skutočná a s motýľmi v bruchu.

A ako to bolo vlastne s tou knihou "Ako zbaliť ženu"? V tú danú chvíľu som si na ňu ani nespomenul, vtedy človek nemyslí, ale robí ich tak ako ich cíti a na to nie je potrebná žiadna kniha. No klamal by som, ak by som tvrdil, že som si na tú knihu nespomenul vôbec. Spomenul! Počas prvých stretnutí niekoľkokrát, ale keby som mal zaznamenávať všetky chyby, ktorých sme sa obaja "dopustili", asi by sme nikdy neboli spolu.

Človek musí byť sám sebou...to všetko ostatné príde!