Choroba nás vždy prinúti zastaviť sa a zamyslieť sa...len teraz to naozaj nechcem...nemám čas! Je toho teraz tak veľa, že som nemal ani čas myslieť na Teba a možno som už ani nemal chuť...no potom som Ťa videl, stačil jeden Tvoj úsmev a mne sa zakrútila hlava...stratil som nový smer a teraz mám problém nájsť ho znova...udržať sa a nespadnúť späť...
Stojím, aspoň chvíľu, nemôžem ísť ďalej, tá choroba je silnejšia ako moja chuť ísť...tak premýšľam a naberám silu...áno, mám len medzipristátie, doplním "palivo" a idem ďalej...aj bez Teba...

Komentáre
A
asi