Byť v ten večer s Tebou, bolo naozaj krásne...ten pocit mať ťa pri sebe, držať ťa, dotýkať sa ťa, hladiť ťa a Ty si mi to všetko opätovala, bol úžasný. Po dlhej dobe sa mi opäť otváralo modré z neba...s Tebou.
Možno by som bol aj zabudol aké to je, ale Ty si mi tú krásu opäť pripomenula...viem, že tomu všetkému chýbal už len jeden krok...no postavila si medzi nás prekážku.
Aj keď to bolo také krásne, vidím na tebe, že váhaš. Pýtam sa prečo, keď...? Áno, je to ako keď sa malé dieťa stále pýta "prečo"...nemal by som sa pýtať, ja už som predsa veľký...
Čakať na odpoveď...alebo ísť ďalej, bez ďalších otázok a odpovedí?
Sám neviem a čím viacej sa sám seba pýtam, tým viacej ťa chcem. Skús sa ma sama spýtať „Prečo?“...dám Ti odpoveď...jasnú a bez slov.
Komentáre
vyjadril si to krasne...
ved toto