snivajuci

Nie, naozaj mi nešibe. Fakticky! Ja už sa teším do školy. Toto leto ma už naozaj nebaví. Ak by som ho mal zaradiť do nejakej kategórie, bolo by to najhoršie leto môjho života, a to sa ešte ani neskončilo! Som doma už tretí mesiac a už mám všetkého dosť. Chcem vypadnúť do toho školského kolotoča, ale hlavne medzi ľudí!
Nechcem to napísať doslova depresívne, ale celé leto sa cítim sám. Takmer všetci moji najlepší známi odišli do zahraničia. Ostalo ich len pár a ja...a aj tí čo ostali, majú svoje "hviezdy na nebi" a ja sa medzi nimi obvykle cítim ako piate koleso na veľkom voze.
Aj keď viem, že tí čo odišli sa vrátia a mysleli na mňa, vždy mi to celé prišlo ľúto, keď mi prišli pohľadnice, alebo som si každý týždeň pozeral na internete nové fotky z miest kde sa nachádzajú a čítal ich nové zážitky.

Nie, neobviňujte ma z toho, že za práve takýto stav si môžem ja sám...ak by som si za to mohol ja, už dávno by som si sypal popol na hlavu. O toto leto sa mi postarala najmä ľudská sprostosť, ktorej nielen ja "vďačím" za tie dni neistoty, zúfalstva a hnevu...no a v druhom rade aj zdravotný stav a s ním spojený chirurgický zákrok, ktorý ma vyradil na pár týždňov. Preto som nikam nešiel a rozhodol sa ostať a hlavne tej prvej veci vďačím za tie "super zážitky", ktoré som prežil, za tie ešte krajšie fotky, ktoré nikdy nevznikli a za tie "úžasné" chvíle strávené doma.

Áno, našli sa aj pozitíva, nehovorím, že každý deň bol úplne nanič, to naozaj nie.
Toto leto ma prinútilo premýšľať nad tým, že nič sa neoplatí dlhodobo plánovať. Také plány sú len ako domček z karát a stačí aby zafúkal nečakaný vietor a všetko sa vám zrúti.
Vďaka tomuto letu som pochopil, že kto do teba kameňom, tak ty do neho...nie, nie chlebom...ale ešte väčším kameňom!
Aj to, že peniaze naozaj krivia charakter a ak dáte "prostému" takú sumu, o ktorej nesníval...tak jeho imbecilita stúpa priamo úmerne každou korunou...tak aj to mi toto leto utvrdilo.
Ale sú dve veci, v ktorých si teraz už budem naozaj istý, že sú pravdivé:
1. že spravodlivosť existuje,
2. a ten, kto sa smeje naposledy, ten sa ide posrať smiechom! (ale o tom niekedy inokedy).

PS:  ...a ešte jedna vec: Všetko čo sa  stalo, tak jednoducho malo byť... ;-)