snivajuci

Konečne mám čas prečítať si blogy. Posledné dva týždne som takmer vôbec nemal čas, vždy som len tak letmo nazrel a ponáhľal som sa ďalej. Mojou jedinou prioritou a výplňou času bolo učenie sa na zápočty a dorábanie seminárnych prác. Obchodným domom som sa vyhýbal veľkým oblúkom a jedlo na "prežitie" som si kupoval v menších obchodíkoch alebo som si rovno objednal pizzu. Nemal som čas a vôbec nie náladu, vidieť všetok ten predvianočný zhon, plné obchoďáky ľudí, kupujúcich doslova všetko. Asi by som už ja sám psychicky vybuchol pri pohľade na nich.
Dva týždne som išiel doslova na 110% a viem, že dokážem zo seba "vyžmýkať" ešte viacej :-). Vo štvrtok večer to však zo mňa celé opadlo, mal som po poslednom zápočte a jediná vec, ktorá ma ráno čakala, bola cesta domov. Až teraz som mohol vystriedať zápočtový stres za predvianočný a pridať sa k "šialencom" zháňajúcim darčeky na poslednú chvíľu. Jediné pozitívum je to, že mám akú takú predstavu o tom, čím by som chcel priateľov obdarovať. Pre mňa samého je však veľkým darom to, že dokážem niekoho obdarovať a spraviť mu tým radosť, je to skvelý pocit.
Nebudem písať o tom, že vianoce sú posledné roky jedna veľká komercia :-), tak som sa na to nikdy nepozeral. Možno sú, ale pre mnohých ľudí sú vianoce stále len sviatkami radosti, spoločného šťastia a pokoja. Pýtam sa sám seba, budem mať aj ja také vianoce tento rok? Plné pohody, pokoja a šťastia?
Tieto vianoce budú pre mňa a moju rodinu "výnimočné". Priznám sa...netešil som sa na tieto vianoce a dodnes neviem, či sa mám tešiť. Čakajú nás veľké zmeny, doslova životné, ktoré začali v polovici roka a práve teraz dosahujú svoj vrchol. Tieto zmeny nás stáli veľmi veľa síl, no veci sa utriasli a časom začali riešiť...a začalo svitať aj na lepšie zajtrašky. Jedna vec však ostala nedoriešená...vzťahy v rodine...rodine, ktorá sa otočila chrbtom. Ostáva mi na to jeden deň...deň, ktorý ma presvedčí alebo nepresvedčí o tom, že vianoce sú naozaj sviatkami šťastia a radosti a dokážu zmeniť ľudské zmýšľanie nie len na tri dni, ale nastálo. Prajem si aby sme sa prestali rýpať vo veciach, ktoré sú za nami a naopak zaoberali sa vecami, ktoré sú práve teraz. Aby sme si vážili to čo máme a hlavne ľudí, ktorých okolo seba máme.
Nebojte sa, nedepkujem, nie som na tom nejako zle :-)...ja len, že tieto vianoce budú v našej rodine naozaj výnimočné...a tak skoro teda na na určite nezabudnem.

PS: Asi ste z toho moc nepochopili...to nevadí, ja som sa v tom tiež už nejako zamotal :-)...ale inak kefku na špagátiku za sebou neťahám :-))