Práve sa mi na icq rozblikala Tvoja zelená kvetinka a ja mám chuť napísať ti...opýtať sa či dnes niekam ideš, veď je predsa piatok...
No opäť sa pohrávam s myšlienkami či Ťa dnes stretnem...aké to vlastne bude vidieť Ťa, ale nesmieť sa... :( ... nie, už viem, že nemôžem...
Stále svietiš "na zeleno" a ja stále váham, ...napísať či nenapísať..., zelená je vraj farbou nádeje, no dokola sa sám seba pýtam, mám vôbec ešte nejakú nádej...?
Nádej, tá vraj umiera posledná...moja ešte neumrela...no nie je to chybou? Nebolo by lepšie keby aj tá moja nádej už konečne vyhasla?
Prečo ma to znova tak vzalo, prečo...prečo existuje nádej? Veď bez nej by to bolo oveľa ľahšie, ľahšie zabudnúť a nechať to tak...ale chce toto moje srdce? Moje srdce udržuje tú nádej...
Zelená zhasla...kvetinka je červená, červená ako krv tečúca z mojich rán na srdci...
Piatok a moja zelená nádej...?
23.03.2007 18:50:43
Komentáre
fuu
kvetinka
..no, aj dnes to skonci pri tom jednom? :)
uz sa troska usmej ;-)
noo dnes nie len pri tom jednom, ide sa troska viacej :))
ale smejem sa inak :)
Reku máš dobrý štýl
Toto si však asi nechcel počuť. Keďže úplne presne viem, o čom hovoríš, tak ti poradím. Neber to tak tragicky. Alebo na druhej strane sa pokús z tejto "životnej krízy" vytrieskať, čo najviac umenia. Nie je nič krajšie ako texty, ktoré písal nešťastne zaľúbený človek.
Možno som krutý, ale všetko zlé...
hmmmm
.. viem o com hovorim... pozerat sa ci je on alebo off.. a preco je on alebo off to ta znici...