Nemám rád nedeľný spánok, myslím tým spánok z nedele na pondelok. Neviem prečo, ale nespávam dobre. No táto nedeľa bola akási zvláštna. V čom? Spal som, akosi až moc dobre, až do zazvonenia budíka...no preklínal som to zvonenie. Vytrhlo ma zo sna, zo sna o Tebe. Bol to zvláštny sen, možno tak príjemne mrazivý, ale nedokončený a to ma teraz štve... Boli sme tam spolu, len Ty a ja, prechádzali sme sa v krásnom parku a Ty si bola nádherná, vlastne neskutočne krásna ako vždy. A ja som vedel, že Ťa milujem, vlastne viem to stále a ten sen ma v tom iba utvrdzoval. No prišiel moment, kedy som sa Ti pozrel na krk a už tam nebol, nebol tam ten prívesok odo mňa, ten, ktorý som Ti dal z úprimnej lásky a ktorý sa Ti tak krásne hodil k očiam. To malé modré očko Ti svietilo na krku tak nádherne ako Tvoje oči. Nevidel som ešte krajšie oči na svete ako tie Tvoje... Chcel som sa spýtať, kde je...ale zazvonil budík a ja som to nestihol. Vlastne, ani neviem, či si ma v tom sne ešte stále milovala.
Teraz nespím, ani nesnívam, ale viem, že aj tak Ťa stále milujem! I keď Ty...
Komentáre
zvlastne